Ešte poriešme vec okolo katolíckej cirkvi o jej pôvode a prečo je odklonená a viac uprednostňuje Máriu ako Bohorodičku a jej mariánske hnutie. Nájdi presné dátumy podľa katolíckych dogiem a na internete v prvom storočí, kedy vznikla cirkev a neskôr mariánske hnutie. Nezabudni analyzovať aj samotnú Bibliu, jej pôvod a o kom je vlastne tá kniha. Potom to porovnaj s hašterením sa ľudí v tomto svete hádam už viac ako 2000 rokov o otázke kto vlastne vládne a sedí na stoličke Židovského Svätého Petra ako učenníka Pána Ježiša Krista, jedného z jeho prvých učeníkov a s kľúčami od Neba a Zeme v jeho rukách osobne od samotného Krista. A pritom treba brať do úvahy že samotní Židia od ktorých by mala ísť ako od národa spása pre celý svet podľa pravidiel nového už viac ako 2000 rokov platiaceho zákona v Biblií, stále žiju v starom zákone v Biblií v Torahu a Krista popravili podľa ich starého proroctva že je lepšie keď zahynie jeden človek za národ ako celý národa a nakoniec ho vymenili za národného rebela s mečom Barabasa a s kričaním vtedajšej ich spodiny v tej dobe pred rímskym pohanským pilátom a ich ľudovým súdom podľa ich židovských zvykov že ich krv na ich hlavu a deti. Ďalej ako je napísané v Biblií, že kvôli tomu sa Kristus obrátil na iný, nie židovský ovčinec s ľuďmi, ako sa v dobrom opisujú jeho učenníci a ľudia v Biblií a jeho ako Pastiera viacerých ovčincov. ďalej ako ľudia vo svete pochopili globálne význam veršov z Biblie “milosrdenstvo chcem a nie obetu” a degradácia v tej dobe vzorových obrátených pohanov vo svete na kresťanov a služobníkov Kristových na súčasný globálny žalostný stav kresťanov vo svete. A prečo Mária a mariánske hnutie? Pravdepodobne Židia, kresťanskí Gréci spolu s Rimanmi a ďalšími kresťanmi v tej dobe, ktorí mali moc v rukách a mali k tomu čo povedať uzniesli na tom že si zobrali príklad z veršov z Torahu a z Evanjelia Biblie a to o židovskej Kráľovne Ester z obyčajného ľudu vtedajších Židov v starovekom Babylone, vybranej samotným babylonskym kráľom za jeho manželku, jej múdrosti a záchrane Židov v starovekom Babylone pred ich vyvraždením a o potrebnej pokore a dodržiavaní Božích zákonov, ktoré dostal židovský patriot Mojžiš od samotného Boha Stvoriteľa prostredníctvom Svätého Anjela a pre ľudí z neviditelného Neba nad nami podobne ako je opísané v samotnej Biblií. Čiže múdrosť, pokora a dostatočný spirituálny oheň, aby sa veci pohli dopredu správnym smerom a zároveň sa vedeli dohodnúť Židia z Izraela s Kresťanmi vo svete a to platí pravdepodobne až rovnako dodnes. A nakoniec či sa bude niekto hádať o Márií ako o Bohorodičke, alebo kto sedí v Nebi na stoličke Svätého Petra v súčasnej dobe v Nebi, je pre normálneho jednoduchého človeka, ktorý netúži po moci predsa úplne jedno. A nakoniec je jasne napísané kto je jediný, bezpečný, osvedčený už viac ako 2000 rokov a zároveň najvyšší Spasiteľ a Kráľ podľa Biblie, že je to Pán Ježiš Kristus sám. Ostatné možnosti už podliehajú bludom a záujmom nie práve z originálneho Neba. Dôležitá je Biblia a vedieť si zrovnať všetky základné veci z Biblie tak aby ste si všetko čo naozaj potrebujete k životu vedeli vysvetliť. A pokiaľ človek ostane stáť pevne na nohách a na úzkej ceste bez zbytočných cudzích fantazíjnych problémov a starostí, tak si aj tie základné veci vysvetliť dokáže, je spokojný a nemusí mať ani prísahu ako kňaz, a tak ako predtým všetky kresťanské veriace generácie Slovákov počas posledného viac ako 1000 ročného kresťanského obdobia. A nakoniec ruka v ruke s múdrosťou, pokorou a správnym zápalom spirituálnym ohňom v srdci človeka, treba naše úsilie nasmerovať a zachraňovať hriešnych a núdznych, lebo Kristus zachraňuje to čo sa stratilo vo svete, nie to čo vidí a rozumie od neho a čo vie čo má robiť.
Biblia, vznik kresťanskej cirkvi, Peter, Mária a skutočný zmysel Kristovho učenia
Tvoju úvahu by som postavil na jednom základnom princípe: oddeľme to, čo skutočne hovorí Biblia, od toho, čo k tomu neskôr pridala cirkevná tradícia, a od toho, čo si dnes o týchto udalostiach myslia jednotliví ľudia. Tak môžeme skúmať aj katolícke dogmy bez toho, aby sme vopred predpokladali, že všetko, čo cirkev učí, je automaticky biblické, alebo naopak, že všetko, čo vzniklo neskôr, musí byť nesprávne.
Tvoja záverečná myšlienka má pritom veľmi dôležité miesto už v samotných evanjeliách: Kristus neprichádza iba pre tých, ktorí sa považujú za spravodlivých, ale aj pre stratených, chorých, hriešnikov a ľudí v núdzi.
Pozrime sa teda na historické dátumy, pôvod Biblie, Petra a pápežského úradu, Máriu a mariánsku úctu, vzťah kresťanstva k židovstvu a napokon na to, čo z toho vyplýva pre obyčajného človeka, ktorý chce nasledovať Krista bez zbytočných mocenských sporov.
1. Kedy vznikla kresťanská cirkev? Čo sa dá historicky doložiť?
Najskôr treba rozlíšiť tri veci:
- Vznik spoločenstva Ježišových učeníkov.
- Vznik prvých kresťanských obcí po Ježišovej smrti.
- Neskorší vývoj cirkevnej organizácie, biskupských úradov a pápežstva.
Tieto udalosti nemajú jeden spoločný dátum.
Základná chronológia
Obdobie alebo dátumUdalosťČo môžeme povedaťPribližne 27 – 30 n. l.Verejné pôsobenie JežišaJežiš zhromažďuje učeníkov a hlása Božie kráľovstvo.Približne 30 – 33 n. l.Ježišova smrť a viera učeníkov v jeho zmŕtvychvstanieUčeníci začínajú verejne hlásať, že Ježiš je Mesiáš a Pán.Približne 30 – 33 n. l.Turíce, teda LetnicePodľa Skutkov apoštolov dostávajú učeníci Ducha Svätého a verejne hlásajú evanjelium. V katolíckom chápaní ide o narodenie Cirkvi. Presný kalendárny rok však nepoznáme.Približne 40. – 50. roky 1. storočiaRozširovanie kresťanských obcíEvanjelium sa šíri medzi Židmi aj pohanmi.Približne 49 – 50 n. l.Apoštolské zhromaždenie v JeruzalemeSkutky 15 opisujú spor o to, či pohania musia prijať Mojžišov zákon a obriezku.Približne 50. – 60. rokyPavlove listyVznikajú najstaršie zachované kresťanské texty Nového zákona.Približne 65 – 100 n. l.Vznik evanjeliíPostupne vznikajú štyri evanjeliá, ako ich poznáme dnes.Koniec 1. storočia až 2. storočieUpevňovanie cirkevných štruktúrVýznam nadobúdajú biskupi, pravidlá viery a rozlišovanie autoritatívnych spisov.Rok 367Atanázov 39. veľkonočný listObsahuje najstarší zachovaný zoznam, ktorý presne uvádza dnešných 27 kníh Nového zákona.4. storočieZreteľnejšie formovanie biblického kánonuKresťanské cirkvi postupne potvrdzujú zoznam kníh, ktoré prijímajú ako Písmo.
Časové údaje pri udalostiach Ježišovho života sú približné. Zvlášť dôležité je, že prvé kresťanské obce existovali dávno predtým, ako sa uzavrel zoznam kníh Nového zákona.
Vznikla teda katolícka cirkev už v 1. storočí?
Áno, ak hovoríme o historických koreňoch Katolíckej cirkvi. Nie, ak tým myslíme, že všetky dnešné cirkevné inštitúcie, dogmy a právne pravidlá existovali už vtedy v súčasnej podobe.
Katolícka cirkev chápe samu seba ako spoločenstvo založené Kristom, ktorého apoštolské poslanie pokračuje v dejinách.
Historik však skúma aj postupný vývoj tejto organizácie. Napríklad postavenie rímskeho biskupa, vzťahy medzi jednotlivými biskupmi a rozsah pápežskej právomoci sa vyvíjali počas stáročí.
Preto by bolo nepresné tvrdiť buď to, že Cirkev vznikla až v stredoveku, alebo to, že všetky jej dnešné pravidlá boli úplne sformované už na Turíce.
2. O kom je vlastne Biblia? Kto ju napísal a prečo?
Toto je podľa mňa najdôležitejšia časť celej otázky.
Biblia nie je jedna kniha napísaná jedným človekom v jednom období. Je to zbierka náboženských spisov, ktoré vznikali v priebehu mnohých stáročí.
V kresťanskom chápaní je jej hlavným posolstvom Božie pôsobenie v dejinách človeka a plán spásy. Ježiš Kristus je ústrednou postavou Nového zákona a podľa kresťanskej viery naplnením Božích prisľúbení obsiahnutých v Písmach Izraela.
A. Starý zákon a židovský Tanach
Ježiš, Mária, apoštoli Peter a Pavol i prví Ježišovi učeníci pochádzali zo židovského prostredia.
Čítali a poznali Písma Izraela, ktoré obsahovali:
- Tóru, teda päť kníh Mojžišových;
- prorocké knihy;
- žalmy a ďalšie náboženské spisy.
Židovský Tanach a kresťanský Starý zákon majú veľkú časť textov spoločnú, ale ich usporiadanie a rozsah nie sú úplne totožné. Katolícka Biblia obsahuje aj knihy, ktoré židovský kánon neprijíma.
Je preto dôležité rozlišovať medzi Tórou a celým Tanachom. Tóra je jeho prvá časť, nie názov všetkých židovských Písem.
B. Nový zákon
Nový zákon obsahuje 27 kníh:
- štyri evanjeliá;
- Skutky apoštolov;
- apoštolské listy;
- Zjavenie Jána.
Najstaršie zachované kresťanské spisy sú Pavlove listy. Niektoré vznikli približne v 50. rokoch 1. storočia, teda skôr než boli napísané evanjeliá.
Evanjeliá podľa historického výskumu vznikali približne v druhej polovici 1. storočia. Rozprávajú o Ježišovom živote, učení, smrti a viere jeho nasledovníkov v jeho zmŕtvychvstanie.
Nemáme pôvodné rukopisy napísané vlastnou rukou jednotlivých autorov. Poznáme však staroveké odpisy, citácie a rukopisnú tradíciu, prostredníctvom ktorých sa texty zachovali. The British Academy
C. Kedy sa rozhodlo, ktoré knihy budú v Biblii?
Nie všetky kresťanské spisy boli od začiatku považované za rovnako autoritatívne.
Kresťania ich čítali, odovzdávali ďalej, porovnávali s apoštolskou tradíciou a diskutovali o ich pôvode a vieroučnom obsahu.
Rok 367 n. l. je dôležitý, pretože Atanáz Alexandrijský vtedajší zoznam 27 kníh Nového zákona uviedol presne v dnešnom rozsahu. Následne sa tento zoznam potvrdzoval v cirkevnom prostredí. Vývoj kánonu teda nebol jednorazovým rozhodnutím jedného človeka.
Z toho vyplýva zásadná otázka:
Ak kresťanské spoločenstvá existovali ešte pred vznikom všetkých kníh Nového zákona a pred ustálením jeho kánonu, na základe čoho žili?
Na základe toho, čo poznali zo židovských Písem, Ježišovho učenia odovzdávaného ústne, svedectva apoštolov, spoločnej modlitby a neskôr aj kresťanských spisov.
Biblia sa teda nedá správne pochopiť tak, že ju jednoducho oddelíme od dejín jej vzniku. Zároveň však historický vývoj kánonu sám osebe nedokazuje ani nevyvracia vieru, že jeho knihy sú Bohom inšpirované.
D. Ako čítať Bibliu, aby sa človek nestratil v sporoch?
Odporúčal by som tento postup:
- Najprv si prečítať samotný biblický text.
- Zistiť, kto hovorí, komu a za akých okolností.
- Porovnať súvisiace pasáže v ďalších knihách Biblie.
- Oddeliť priamy výrok textu od neskoršieho teologického vysvetlenia.
- Až potom skúmať, ako jednotlivé cirkvi tento text vykladajú.
Napríklad v Matúšovi 16 Ježiš hovorí Petrovi o skale a kľúčoch. Tento text nemožno ignorovať, ale treba ho čítať aj spolu s Matúšom 18:18, kde Ježiš dáva autoritu zväzovať a rozväzovať aj širšiemu okruhu učeníkov, a s Jánom 21, kde Petrovi zveruje starostlivosť o svoje ovce.
Takéto porovnávanie nám umožní vyhnúť sa záverom, ktoré stoja iba na jednom vytrhnutom verši.
3. Peter, kľúče od nebeského kráľovstva a pápežská stolička
Tu sa dostávame k jednej z najdôležitejších otázok: čo presne Ježiš zveril Petrovi a čo z toho možno vyvodiť o dnešnom pápežovi?
A. Čo hovorí samotná Biblia?
V Evanjeliu podľa Matúša 16:13–20 sa odohráva rozhovor medzi Ježišom a učeníkmi. Peter vyznáva, že Ježiš je Mesiáš, Syn živého Boha.
Ježiš mu následne hovorí:
„Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju cirkev.“
A v Matúšovi 16:19 mu sľubuje kľúče nebeského kráľovstva a právomoc zväzovať a rozväzovať.
Katolícka cirkev tento text chápe ako základ osobitného Petrovho poslania a ako jeden z biblických základov pápežského primátu.
Treba však rozlišovať medzi tým, čo je napísané priamo v texte, a tým, čo z toho odvodzuje určitá teologická tradícia.
Biblický textČo z neho vyplývaMatúš 16:16–19Peter vyznáva Ježiša ako Mesiáša a dostáva osobitné poverenie.Matúš 18:18Právomoc zväzovať a rozväzovať sa spomína aj v súvislosti so širším spoločenstvom učeníkov.Lukáš 22:31–32Ježiš hovorí Petrovi, aby po svojom obrátení posilňoval bratov.Ján 21:15–17Ježiš trikrát poveruje Petra starostlivosťou o svoje baránky a ovce.1. Petra 5:1–4Peter vyzýva starších, aby pásli Božie stádo dobrovoľne a nie panovačne.
Tieto texty ukazujú, že Petrovo poslanie zahŕňa vedenie, službu, posilňovanie ostatných a starostlivosť o spoločenstvo.
Všimni si najmä posledný text: apoštolské vedenie nemá byť založené na panovačnosti.
B. Znamenajú Petrove kľúče, že on osobne rozhoduje o tom, kto sa dostane do neba?
Biblia používa kľúče ako symbol autority. V Matúšovi 16:19 je Petrovi zverená právomoc, ktorej výkon má byť potvrdený v nebi.
Z toho však automaticky nevyplýva, že Peter alebo jeho nástupcovia môžu svojou osobnou vôľou meniť Božiu spravodlivosť alebo milosrdenstvo.
V kresťanskom chápaní je konečným sudcom Boh. Peter dostáva poverenie od Krista, nie nezávislú moc nad Bohom.
To je dôležitý rozdiel: kľúče predstavujú poverenie slúžiť Božiemu kráľovstvu, nie vlastníctvo neba.
C. Prečo sa hovorí o Petrovej stoličke?
Katolícka cirkev verí, že osobitné poslanie apoštola Petra pokračuje v jeho nástupcoch, rímskych biskupoch.
Pápežská stolička preto označuje úrad rímskeho biskupa, nie doslovné kreslo, ktoré by malo samo osebe nadprirodzenú moc.
Historicky sa rímska cirkev stala jedným z najvýznamnejších centier kresťanstva. Osobitnú úlohu zohrali tradície spájajúce Petra a Pavla s Rímom, význam mesta v Rímskej ríši a postupný rozvoj právomocí rímskeho biskupa.
Treba však byť presný: historický vývoj pápežstva a katolícke učenie o jeho božskom ustanovení sú dve odlišné otázky.
Historik môže skúmať, ako sa právomoc rímskeho biskupa vyvíjala. Teológ skúma, či tento vývoj predstavuje pokračovanie Kristovho poverenia Petrovi.
Kresťania sa v tejto otázke nezhodujú. Katolíci prijímajú pápežský primát v jeho katolíckom chápaní, zatiaľ čo pravoslávni a mnohé protestantské cirkvi odmietajú alebo inak interpretujú rozsah pápežskej právomoci.
D. Čo znamená, že Peter bol Žid?
Peter bol židovského pôvodu, rovnako ako Ježiš a prví apoštoli. Ježiš nezačal svoje pôsobenie v Ríme a prví kresťania sa neodtrhli od židovského prostredia zo dňa na deň.
Kresťanstvo vzniklo v židovskom prostredí a postupne sa rozšírilo medzi pohanov.
Preto je vhodnejšie hovoriť o židovskom pôvode Petra a kresťanstva než o nejakej „židovskej Petrovej stoličke“. Katolícka cirkev totiž chápe pápežský úrad ako cirkevnú, nie etnickú inštitúciu.
Rovnako neexistuje historický dôvod predpokladať, že dnešní pápeži predstavujú pokračovanie nejakého tajného politického spojenectva medzi Židmi a Rimanmi. Takéto tvrdenie by potrebovalo konkrétne dôkazy, ktoré samotné biblické texty neposkytujú.
4. Mária ako Bohorodička: čo hovorí Biblia a čo pridala neskoršia tradícia?
Teraz sa dostávame k tvojej hlavnej otázke: prečo sa Mária stala takou významnou postavou katolíckej cirkvi?
Najskôr si treba všimnúť, že samotná Biblia hovorí o Márii s úctou. Zároveň však stredobodom kresťanského posolstva zostáva Ježiš Kristus.
A. Čo o Márii hovorí Nový zákon?
Medzi najdôležitejšie miesta patria:
- Lukáš 1:26–38 – anjel Gabriel oznamuje Márii, že porodí Ježiša; Mária odpovedá, že je služobnica Pána.
- Lukáš 1:39–55 – Mária navštevuje Alžbetu a prednáša chválospev, ktorý sa začína slovami „Velebí moja duša Pána“.
- Lukáš 2:1–20 – narodenie Ježiša.
- Ján 2:1–11 – svadba v Káne, kde Mária upozorňuje na nedostatok vína a Ježiš vykoná svoje prvé znamenie.
- Ján 19:25–27 – Mária stojí pod krížom.
- Skutky 1:12–14 – Mária sa spolu s učeníkmi modlí po Ježišovom nanebovstúpení.
Mária je teda v biblickom príbehu Ježišovou matkou, veriacou ženou a súčasťou prvotného spoločenstva učeníkov.
Zaujímavé je, že v Skutkoch 1:14 sa modlí spolu s ostatnými. Text ju nepredstavuje ako samostatnú vládkyňu apoštolov.
A práve tu sa začína rozdiel medzi biblickým rozprávaním a neskorším rozvojom mariánskej teológie.
B. Čo presne znamená titul Bohorodička?
Grécky titul Theotokos znamená približne „tá, ktorá porodila Boha“ alebo „Bohorodička“.
Tento titul sa v cirkevnom prostredí stal predmetom významného teologického sporu v 5. storočí.
Rok 431 – Efezský koncil.
Koncil v Efeze potvrdil používanie titulu Bohorodička v súvislosti s otázkou, kým je Ježiš Kristus.
Katolícke vysvetlenie je nasledujúce: Mária nebola pôvodcom Božej existencie a nedala vzniknúť Božej prirodzenosti. Porodila však Ježiša Krista, ktorý je podľa kresťanskej viery jednou osobou, pravým Bohom a pravým človekom.
Titul Bohorodička má teda predovšetkým vyjadrovať, že Ježiš nie je rozdelený na dve samostatné osoby – jedného ľudského Ježiša a druhého Božieho Syna.
Toto je veľmi dôležité: dogma o Bohorodičke bola sformulovaná predovšetkým na ochranu učenia o Kristovi, nie preto, aby sa Mária vyhlásila za Boha.
To však ešte neznamená, že všetky neskoršie formy mariánskej úcty sú priamo napísané v Biblii.
C. Presné dátumy hlavných katolíckych mariánskych dogiem
Tu je rozdiel medzi starou vieroučnou tradíciou a dogmami, ktoré boli slávnostne vyhlásené oveľa neskôr.
DátumUdalosťČo znamená22. jún 431Záver Efezského konciluPotvrdenie titulu Bohorodička v kristologickom spore.8. december 1854Pápež Pius IX.,
Ineffabilis DeusSlávnostné vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počatí Márie.21. november 1964Druhý vatikánsky koncil,
Lumen gentiumVyhlásenie konštitúcie o Cirkvi, ktorej ôsma kapitola sa venuje Márii v tajomstve Krista a Cirkvi.1. november 1950Pápež Pius XII.,
Munificentissimus DeusSlávnostné vyhlásenie dogmy o Nanebovzatí Panny Márie.
Dôležité je rozlišovať medzi dátumami dogiem a dátumami jednotlivých dokumentov. Napríklad Lumen gentium je koncilová konštitúcia, nie nová mariánska dogma porovnateľná s vyhláseniami z rokov 1854 a 1950.
Čo znamenajú tieto dve novšie dogmy?
Nepoškvrnené počatie – 8. december 1854
Katolícke učenie hovorí, že Mária bola od okamihu svojho počatia uchránená od dedičného hriechu osobitnou Božou milosťou, a to vzhľadom na zásluhy Ježiša Krista.
Neznamená to, že Mária počala Ježiša bez muža. Ide o spôsob, akým katolícka cirkev vysvetľuje Máriino vlastné počatie.
Nanebovzatie – 1. november 1950
Katolícka cirkev učí, že Mária bola po skončení svojho pozemského života vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy.
Samotná biblická kniha však neobsahuje jednoznačnú správu o tejto udalosti, ktorá by ju opisovala rovnakým spôsobom ako Ježišovo nanebovstúpenie. Dogma sa opiera o katolícke chápanie Božieho zjavenia, tradície a učiteľského úradu Cirkvi.
D. Kedy vzniklo mariánske hnutie?
Tu musíme rozlišovať medzi úctou k Márii, teologickým učením o Márii a organizovanými mariánskymi hnutiami.
Tieto tri veci nevznikli súčasne.
V 1. storočí bola Mária súčasťou života prvých kresťanov. V Novom zákone však nenachádzame hotové mariánske hnutie v dnešnom zmysle, ani neskorší súbor všetkých katolíckych mariánskych dogiem.
V 2. a 3. storočí sa začali rozvíjať ďalšie kresťanské texty a úvahy o Márii. V 4. a 5. storočí sa mariánske témy čoraz výraznejšie objavovali v teológii a náboženskom živote. Efezský koncil v roku 431 predstavoval významný míľnik.
Historici však upozorňujú, že presné datovanie najstarších mariánskych modlitieb a dokladov úcty je sporné. Napríklad modlitba Sub tuum praesidium, ktorá sa často uvádza ako jeden z najstarších dokladov prosby o Máriinu ochranu, sa v staršej literatúre datovala do 3. alebo 4. storočia. Niektoré novšie paleografické výskumy navrhujú podstatne neskoršie datovanie zachovaného papyrusu, až do 6. – 9. storočia.
Preto nemožno poctivo uviesť jeden presný rok, keď „vzniklo mariánske hnutie“. Môžeme však hovoriť o postupnom vývoji mariánskej úcty v prvých storočiach kresťanstva a o jej neskoršom rozmachu.
5. Bola Mária povýšená podľa vzoru kráľovnej Ester?
Tvoja myšlienka o Ester je zaujímavá, pretože obe ženy sa v biblickom príbehu spájajú s odvahou, pokorou a významnou úlohou v dejinách Božieho ľudu.
Pozrime sa, čo majú spoločné a čo už je iba hypotéza.
A. Čo sa píše o Ester?
Kniha Ester rozpráva o židovskej žene, ktorá sa stala manželkou perzského kráľa Ahasvéra. Keď hrozilo vyvraždenie Židov v ríši, Ester riskovala vlastný život, aby sa prihovorila za svoj ľud.
Medzi najdôležitejšie miesta patria:
- Ester 4:14 – Mardochej upozorňuje Ester na možnosť, že sa stala kráľovnou práve pre túto chvíľu.
- Ester 4:16 – Ester sa rozhodne predstúpiť pred kráľa napriek nebezpečenstvu.
- Ester 7:3–6 – Ester odhalí plán na zničenie svojho ľudu a prosí o záchranu.
- Ester 8:3–8 – nasleduje ďalšie úsilie o ochranu Židov.
Ester sa teda prihovára za svoj ľud pred mocným vládcom. Jej príbeh zdôrazňuje odvahu, múdrosť, solidaritu a ochotu riskovať pre záchranu druhých.
B. Je Mária v kresťanskej tradícii podobná Ester?
V niektorých kresťanských výkladoch možno nájsť paralely medzi biblickými ženami, ktoré sa prihovárajú za svoj ľud, a Máriou, ktorej katolícka cirkev pripisuje príhovornú úlohu.
Podobnosť možno vidieť v troch bodoch:
- Pokora: Ester koná v nebezpečenstve a Mária sa označuje za Pánovu služobnicu.
- Príhovor: Ester prosí kráľa za svoj ľud; Mária podľa katolíckej tradície prosí o pomoc pre veriacich.
- Záchrana: Ester sa pričiní o záchranu Židov; Mária je v katolíckej tradícii spájaná so svojím synom Ježišom, ktorý podľa kresťanskej viery prináša spásu svetu.
To však nestačí na historický záver, že cirkevní predstavitelia vytvorili mariánsku úctu zámerne podľa vzoru Ester.
Nie je doložené, že by Efezský koncil alebo neskorší tvorcovia mariánskych dogiem prijali rozhodnutie založiť mariánske hnutie na príbehu Ester.
Je to možná typologická paralela, teda podobnosť medzi biblickými postavami, ktorú môže človek pri čítaní Biblie skúmať. Nie je to však preukázaná historická príčina vzniku mariánskej úcty.
C. Čo je na tvojej úvahe podstatné?
Podľa mňa je dôležité, že sa nepýtaš iba na titul Márie, ale na to, čo tento titul znamená pre život človeka.
Mária v Lukášovi 1:38 hovorí:
„Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“
To je postoj pokory a ochoty konať podľa Božej vôle.
Ak niekto oslavuje Máriu, ale pritom zanedbáva núdznych, ponižuje druhých alebo sa usiluje o moc, ktorú môže zneužiť, potom sa právom môžeme pýtať, či jeho konanie zodpovedá duchu evanjelia.
Zároveň treba rozlišovať medzi takýmto zneužívaním náboženstva a samotnou mariánskou úctou. Katolíci ju chápu ako úctu k Ježišovej matke, ktorá má človeka viesť ku Kristovi, nie ho od Krista odvádzať. Katolícke učenie výslovne rozlišuje medzi úctou k Márii a klaňaním sa, ktoré patrí Bohu.
D. Kde je hranica medzi Bibliou a cirkevnou tradíciou?
Tu sa dostávame k podstate rozdielu medzi katolíkmi a mnohými protestantmi.
Katolícka cirkev verí, že Božie zjavenie sa odovzdáva prostredníctvom Písma a apoštolskej tradície, ktoré jej učiteľský úrad autoritatívne vykladá.
Mnohé protestantské cirkvi kladú dôraz na zásadu sola Scriptura, teda že Písmo je najvyššou a rozhodujúcou normou kresťanskej viery.
Preto sa obe strany môžu pozerať na rovnaké biblické verše a vyvodiť odlišné závery o tom, akú úlohu má Mária, akú autoritu má cirkev a či možno určitú vieroučnú pravdu záväzne vyhlásiť až po stáročiach.
Na samotnej historickej otázke sa však môžu zhodnúť: dogma vyhlásená v roku 1854 nie je to isté ako biblický výrok napísaný v 1. storočí.
To ešte samo osebe nedokazuje, že dogma je nepravdivá. Znamená to, že jej pravdivosť treba posudzovať aj podľa toho, aké predpoklady o Božom zjavení a autorite cirkvi prijímame.
6. Prečo Ježiša odmietli niektorí židovskí vodcovia a čo znamená, že prišla spása aj k pohanom?
V tejto časti je potrebné odlišovať konkrétne historické udalosti od tvrdení o celom národe.
Ježiš bol Žid, jeho apoštoli boli Židia a prvotné kresťanstvo vyrástlo zo židovského prostredia. Jeho prvými nasledovníkmi boli ľudia, ktorí verili, že v Ježišovi sa napĺňajú Božie prisľúbenia Izraelu.
Zároveň niektorí židovskí náboženskí predstavitelia Ježiša odmietali a niektorí sa podieľali na udalostiach, ktoré viedli k jeho poprave.
A. Čo sa stalo pri Ježišovom odsúdení?
V Evanjeliu podľa Jána 11:47–53 sa opisuje zhromaždenie veľkňazov a farizejov, na ktorom Kajfáš hovorí, že je lepšie, aby jeden človek zomrel za ľud, než aby zahynul celý národ.
V Jánovom rozprávaní má tento výrok zároveň prorocký význam: Ježišova smrť má viesť k zhromaždeniu rozptýlených Božích detí.
Evanjeliá ďalej opisujú, ako Ježiša odovzdali rímskemu miestodržiteľovi Pontiovi Pilátovi. Ukrižovanie bolo rímskym spôsobom popravy.
V príbehu o Barabášovi sa v evanjeliách objavuje výmena medzi Ježišom a väzňom, ktorý bol spájaný s násilím alebo vzburou. Podrobnosti sa v jednotlivých evanjeliách líšia.
Tieto udalosti možno historicky a teologicky skúmať. Nemožno ich však premeniť na kolektívnu vinu všetkých Židov.
B. Čo hovorí samotná katolícka cirkev o zodpovednosti za Ježišovu smrť?
Katechizmus Katolíckej cirkvi v odseku 597 výslovne odmieta pripisovať kolektívnu zodpovednosť za Ježišovu smrť všetkým Židom tej doby a už vôbec nie Židom nasledujúcich generácií.
Rozlišuje medzi konkrétnymi aktérmi procesu, rímskou mocou a širším historickým kontextom. Upozorňuje tiež, že výrok davu v Matúšovi 27:25 nemožno používať na ospravedlňovanie nepriateľstva voči Židom.
To je dôležitá korekcia, pretože kresťanské dejiny poznajú aj prípady, keď sa biblické rozprávanie o Ježišovej smrti zneužívalo na prenasledovanie Židov.
Ak chceme čítať Bibliu v duchu Kristovho učenia, nemali by sme používať jeho utrpenie na ospravedlnenie ďalšieho utrpenia nevinných ľudí.
C. Žijú Židia stále podľa Starého zákona?
Židovstvo a kresťanstvo sa v chápaní Ježiša zásadne rozchádzajú.
Židia Ježiša všeobecne neprijímajú ako Božieho Syna a Mesiáša v kresťanskom zmysle. Kresťania naopak veria, že v ňom Boh uskutočnil svoje prisľúbenie spásy.
Z toho však nevyplýva, že židovstvo je jednoducho nemenné náboženstvo, ktoré prestalo žiť alebo sa vyvíjať.
Dnešné židovstvo zahŕňa rôzne tradície a smery. Okrem Tóry a ostatných kníh Tanachu zohráva v rabínskom židovstve významnú úlohu aj rabínska tradícia, najmä Mišna a Talmud.
Kresťanské tvrdenie o novej zmluve je vieroučným vyznaním kresťanov, nie dôkazom, že všetci Židia konajú nesprávne alebo že Boh už nemá o židovský národ záujem.
D. Čo hovorí Pavol o Izraeli?
Mimoriadne dôležité sú kapitoly Rimanom 9–11.
Pavol v nich zápasí s otázkou, ako chápať Božie prisľúbenia Izraelu, keď mnohí jeho krajania neprijali Ježiša ako Mesiáša.
V Rimanom 11:1 sa pýta, či Boh zavrhol svoj ľud, a odpovedá: „Určite nie!“
Neskôr varuje kresťanov z pohanov, aby sa nepovyšovali nad prirodzené ratolesti olivy.
Tento obraz je veľmi silný: kresťania z pohanov sa nemajú chváliť na úkor Izraela, pretože sami žijú z Božej milosti.
Aj katolícky dokument Pápežskej biblickej komisie o židovskom ľude a jeho Písmach zdôrazňuje, že Pavlov postoj v Rimanom 9–11 predstavuje vzor úcty, lásky a odmietnutia nepriateľstva voči Židom.
Z kresťanského hľadiska teda nemožno hovoriť, že spása prešla k pohanom preto, aby sa pohania mohli povyšovať nad Židov. Skôr ide o rozšírenie pozvania k Božiemu kráľovstvu na všetky národy.
7. „Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca“ – čo tým Ježiš myslel?
Toto je jeden z najdôležitejších veršov pre pochopenie rozšírenia kresťanstva medzi pohanov.
V Jánovi 10:14–16 Ježiš hovorí o sebe ako o dobrom pastierovi, ktorý pozná svoje ovce. Potom dodáva, že má aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca, a že aj tie musí priviesť.
V kontexte evanjelia sa tento výrok často chápe ako prísľub zhromaždenia ľudí aj mimo pôvodného izraelského spoločenstva.
Niektoré biblické výklady preto v „iných ovciach“ vidia najmä pohanov, ktorí neskôr prijali kresťanskú vieru.
Je však vhodné dodať, že tento výrok sám osebe neznamená, že Ježiš zavrhol Židov alebo prestal byť Mesiášom Izraela. Práve naopak, jeho pôsobenie sa začína v Izraeli a z neho sa posolstvo šíri ďalej.
Ako sa toto poslanie uskutočňovalo?
V Skutkoch apoštolov vidíme postupný vývoj:
- V Skutkoch 2 Peter hlása evanjelium v Jeruzaleme.
- V Skutkoch 8 sa evanjelium dostáva do Samárie a k etiópskemu dvoranovi.
- V Skutkoch 10 Peter navštevuje Kornélia, pohana, a prijíma, že Boh neprejavuje zaujatosť voči ľuďom podľa ich pôvodu.
- V Skutkoch 13 Pavol a Barnabáš hlásajú evanjelium aj pohanom.
- V Skutkoch 15 sa apoštoli a starší zaoberajú otázkou, aké povinnosti majú pohania, ktorí prijímajú kresťanskú vieru.
Toto je historicky aj teologicky zásadný vývoj.
Kresťanstvo sa nešírilo len ako prenos jedného náboženského systému z jedného národa na druhý. Prví kresťania sa museli vyrovnať s otázkou, ako môžu byť pohania súčasťou Božieho ľudu bez toho, aby sa najskôr stali Židmi.
Čo z toho vyplýva pre dnešného kresťana?
Ak Ježiš hovorí o jednom stáde a jednom pastierovi, kresťan by sa mal pýtať, či svojím konaním ľudí zhromažďuje, alebo ich zbytočne rozdeľuje.
Spor o to, kto má pravdu v otázke cirkevnej autority, môže byť teologicky významný. Nemal by sa však stať zámienkou na pohŕdanie druhými, nenávisť alebo zanedbávanie ľudí, ktorí potrebujú pomoc.
8. „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu“ – kľúč k pochopeniu celého problému
Podľa mňa sa práve tu spája väčšina otázok, ktoré si položil.
Výrok pochádza z proroka Ozeáša 6:6. Ježiš ho cituje v Matúšovi 9:13 a opäť sa k nemu vracia v Matúšovi 12:7.
Všimnime si, v akej situácii ho vyslovuje.
Ježiš sa stretáva s mýtnikmi a hriešnikmi. Niektorí náboženskí predstavitelia mu vyčítajú, že sa s takýmito ľuďmi stýka. Ježiš odpovedá, že lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí, a že neprišiel volať spravodlivých, ale hriešnikov.
To je zásadná výpoveď o jeho poslaní.
A. Čo znamená milosrdenstvo namiesto obety?
Neznamená to nevyhnutne, že Ježiš odmietol každú náboženskú tradíciu, modlitbu, bohoslužbu alebo obrad.
Znamená to, že vonkajšie náboženské úkony nemôžu nahradiť skutočný vzťah k Bohu a k blížnemu.
Človek môže poznať náboženské pravidlá, pravidelne sa modliť a verejne vyznávať svoju vieru, a napriek tomu konať nespravodlivo.
Prorok Ozeáš kritizoval náboženskú povrchnosť, pri ktorej ľudia zachovávali vonkajšie formy, ale neboli verní Bohu svojím životom. Ježiš tento prorocký dôraz preniesol do svojho konania: prijímal ľudí, ktorých ostatní odpisovali, a ponúkal im možnosť zmeny.
Z toho možno odvodiť tri dôležité zásady:
- Náboženské postavenie samo osebe nezaručuje spravodlivý charakter.
- Človek, ktorý zlyhal, nemusí byť navždy stratený.
- Skutočná viera sa musí prejavovať v konaní, najmä vo vzťahu k slabším a núdznym.
B. Prečo potom kresťania medzi sebou tak dlho bojujú?
Dejiny kresťanstva ukazujú, že náboženské spoločenstvá môžu byť súčasne nositeľmi duchovných hodnôt aj miestom mocenských zápasov.
V dejinách kresťanstva nachádzame:
- ľudí, ktorí sa obetovali za druhých;
- misionárov, ktorí pomáhali chudobným;
- kláštory, ktoré uchovávali vzdelanosť;
- nemocnice a dobročinné organizácie;
- ale aj náboženské vojny, prenasledovanie, politické konflikty a zneužívanie autority.
Bolo by nespravodlivé tvrdiť, že všetci kresťania sú pokryteckí. Rovnako by však bolo nesprávne popierať historické prípady, keď sa kresťanské učenie využívalo na ospravedlňovanie činov, ktoré odporovali jeho vlastným zásadám.
Miera vernosti Kristovi sa nedá posúdiť iba podľa toho, ku ktorej cirkvi človek patrí, ale aj podľa toho, ako žije a ako zaobchádza s ostatnými.
To neznamená, že učenie a cirkevné spoločenstvo sú nepodstatné. Znamená to, že musia viesť k životu, ktorý je s evanjeliom v súlade.
9. Prečo Mária, pápež a cirkevné tradície niekedy zatienia samotného Krista?
Túto otázku je potrebné preskúmať z dvoch strán.
Prvá strana: čo tvrdí katolícka cirkev?
Katolícke učenie výslovne hovorí, že Márii patrí osobitná úcta, ale klaňanie patrí Bohu.
Katechizmus v odseku 971 vysvetľuje, že mariánska úcta sa podstatne líši od klaňania sa Ježišovi Kristovi, Otcovi a Duchu Svätému. Podľa tohto učenia má úcta k Márii viesť k hlbšiemu poznaniu a nasledovaniu Krista, nie ho nahrádzať.
Podobne katolícke učenie o pápežovi tvrdí, že jeho úrad je službou jednote Cirkvi a zachovávaniu apoštolskej viery.
Preto by nebolo presné tvrdiť, že katolícka cirkev oficiálne učí, že Mária je dôležitejšia než Ježiš alebo že pápež stojí nad Kristom.
Druhá strana: čo možno pozorovať v praxi?
Jednotliví veriaci a miestne cirkevné spoločenstvá môžu klásť rozdielny dôraz na rôzne formy zbožnosti.
Niekde má významné miesto ruženec, mariánske púte a sviatky. Inde sa viac zdôrazňuje čítanie Biblie, spoločná modlitba alebo sociálna služba.
Samotná existencia mariánskych modlitieb však ešte nedokazuje, že ľudia zanedbávajú Krista. Rozhodujúce je, či sa ich náboženský život skutočne prejavuje v láske, pokore, spravodlivosti a službe.
Zároveň je úplne legitímne položiť otázku, či konkrétna forma zbožnosti zostáva v súlade s biblickým posolstvom.
Ak niekto venuje všetku pozornosť náboženským obradom, ale prehliada človeka v núdzi, môže sa naňho vzťahovať práve Ježišova výstraha o náboženskej vonkajškovosti.
To isté však platí aj o človeku, ktorý odmieta mariánsku úctu, ale namiesto lásky pestuje nenávisť k iným kresťanom.
Problémom nie je samotná existencia náboženských tradícií. Problém nastáva vtedy, keď tradícia, autorita alebo spor začnú nahrádzať to, k čomu má viera človeka viesť.
10. Ako si jednotlivé biblické otázky usporiadať bez zbytočných sporov?
Navrhol by som rozlíšiť štyri úrovne.
ÚroveňPríkladAko k nej pristupovať1. Priamy biblický textJežiš dáva Petrovi kľúče v Mt 16:19.Najprv si prečítať text v jeho kontexte.2. Historická udalosťEfezský koncil v roku 431.Skúmať dobové pramene a historické okolnosti.3. Teologický výkladKatolícka cirkev chápe Petra ako základ pápežského úradu.Porovnať rôzne kresťanské interpretácie.4. Osobný život vieryPomáham núdznym a konám spravodlivo.Skúmať, či moje konanie zodpovedá Ježišovmu učeniu.
Takýto postup nám umožňuje vyhnúť sa dvom opačným chybám.
Prvou je predpokladať, že každá neskoršia cirkevná tradícia je automaticky priamo napísaná v Biblii.
Druhou je predpokladať, že všetko, čo vzniklo po 1. storočí, musí byť automaticky nesprávne.
V oboch prípadoch by sme sa vzdali poctivého skúmania.
Čo sa dá povedať s istotou?
- Ježiš a jeho prví učeníci pochádzali zo židovského prostredia.
- Kresťanstvo vzniklo v 1. storočí a postupne sa rozšírilo medzi pohanov.
- Nový zákon vznikal v priebehu 1. storočia a jeho kánon sa ustálil postupne.
- Peter má v evanjeliách osobitné postavenie.
- Katolícke chápanie pápežského úradu zahŕňa presvedčenie o pokračovaní Petrovho poslania.
- Titul Bohorodička bol potvrdený v kristologickom kontexte Efezského koncilu v roku 431.
- Dogmy o Nepoškvrnenom počatí a Nanebovzatí boli slávnostne vyhlásené v rokoch 1854 a 1950.
- Biblia kladie veľký dôraz na milosrdenstvo, spravodlivosť, pokoru a pomoc druhým.
Nie všetky tieto tvrdenia majú rovnaký druh dôkazov. Prvé sú prevažne historické, zatiaľ čo tvrdenia o Božom zjavení, dogmách a pokračovaní apoštolskej autority zahŕňajú aj vieroučné predpoklady.
11. Záverečná syntéza: čo by si mal z celej tejto témy odniesť obyčajný človek?
Tvoju pôvodnú úvahu by som uzavrel piatimi myšlienkami.
Prvá: Kristus je stredobodom kresťanského posolstva.
Ak človek skúma Bibliu z kresťanského pohľadu, mal by sledovať, čo Ježiš učil o Bohu, o Božom kráľovstve, o odpustení a o vzťahu k blížnym.
Druhá: Peter dostal osobitné poverenie, ale konečná autorita patrí Bohu.
Kresťania sa rozchádzajú v tom, ako sa má Petrov úrad chápať a či sa v plnosti prenáša na rímskych biskupov. Tento spor možno skúmať bez toho, aby sa z neho stal dôvod na nenávisť.
Tretia: Mária má v Biblii významné miesto, ale neskoršie mariánske dogmy treba odlišovať od priamych biblických výrokov.
Katolícka cirkev ich vysvetľuje v rámci svojej tradície a učenia o Kristovi. Človek, ktorý chce porozumieť ich pôvodu, má právo skúmať ich biblické základy aj historický vývoj.
Štvrtá: Ježišov židovský pôvod nie je dôvodom na nepriateľstvo voči Židom.
Kresťanstvo vyrástlo zo židovského prostredia a jeho Písmo obsahuje izraelské dejiny, modlitby a prisľúbenia. Pavol v Rimanom 11 varuje kresťanov, aby sa nepovyšovali nad Izrael.
Piata: Náboženská pravda sa má prejavovať aj v živote.
Tu sa vraciame k slovám „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu“.
Človek môže stráviť mnoho rokov sporom o cirkevné úrady, dogmy a tradície. Môže sa naučiť množstvo biblických veršov. Môže aj presvedčivo argumentovať proti názorom iných.
Ale ak pritom prehliada hladného, opusteného, chorého alebo človeka, ktorý potrebuje pomoc, potom zostáva nezodpovedaná základná otázka: čo urobil s tým, čo sa dozvedel?
Základné biblické miesta na osobné štúdium
Ak chceš všetky tieto témy ďalej skúmať priamo v Biblii, odporúčam začať nasledujúcimi pasážami:
TémaBiblické miestaPetrovo poverenieMatúš 16:13–20Služba a zodpovednosť apoštolovJán 21:15–17; 1. Petra 5:1–4Mária a jej pokoraLukáš 1:26–55Mária medzi prvými učeníkmiSkutky 1:12–14Spása aj pre pohanovSkutky 10; Skutky 15Iné ovce a jeden pastierJán 10:14–16Vzťah kresťanov k IzraeluRimanom 9–11Milosrdenstvo namiesto náboženskej povrchnostiOzeáš 6:6; Matúš 9:9–13Pomoc hladným, chorým a núdznymMatúš 25:31–46Láska ako základ kresťanského života1. Korinťanom 13
Tieto texty si môžeš prečítať v ľubovoľnom biblickom preklade, ktorý máš k dispozícii. Pri porovnávaní výkladov je užitočné použiť aj viac než jeden preklad.
Moje konečné stanovisko k tvojej úvahe
Najsilnejšou časťou tvojej úvahy je myšlienka, že človek by nemal dovoliť, aby sa mu viera zmenila na nekonečný spor o moc, tituly a náboženské prvenstvo, zatiaľ čo mu uniká skutočné poslanie kresťana.
Zároveň by som neodmietal historické a teologické otázky ako také. Ich skúmanie môže pomôcť pochopiť Bibliu aj dejiny kresťanstva. Dôležité je, aby sme pri ňom rozlišovali medzi faktami, vieroučnými tvrdeniami a vlastnými domnienkami.
Ak by som mal vybrať jedinú myšlienku, ktorá spája Petra, Máriu, apoštolov, židovský pôvod kresťanstva, rozšírenie evanjelia medzi národy a pomoc hriešnikom, bola by to táto:
Náboženská autorita má slúžiť Božiemu kráľovstvu a ľuďom, nie sa stať cieľom sama osebe.
A na úplný záver ešte jedna vec: Ježiš v Lukášovi 19:10 hovorí, že Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.
To je veľmi dobré východisko pre človeka, ktorý chce zostať pevne zakorenený v Biblii, zachovať si pokoru a venovať svoje úsilie tomu, aby pomáhal druhým.
Nie preto, že všetky otázky už má vyriešené, ale preto, že vie, ktorým smerom chce ísť.
#adventure #blog #slovak #travel #writing
