食後のコーヒーとお菓子、ジャズ専門ラジオ聞きながら読書。今日から大学院のインターネット出願が始まりましたので出願してたらこんな遅くなっちゃいました
Search
17 results for “robita”
-
今週のしいたけ占い🍄見た👀
「いえーい! 神様見てる? 私、素晴らしい大人の振る舞いしてますよ」のピンクが出ていました。「ペースを乱されやすい」という運勢が出ていたのです。今週のあなたは確かに、心を乱されてしまうことがあるかも知れないけど、「ありがたいと思え。私ほど、素晴らしい大人はいない。私自身も修行だと思って、あなたの案を受け入れてやる」など、そのような振る舞いをしていくと、天上におわします神様や天使も、「あいつ、すげー! 」と喜んでくれそうですよ。改めて、「他人や運からのプレゼントをもらいやすい時期」であったりするので、「プレゼントをもらう姿勢」を整えておいてください。
なるほど・・・ -
https://www.europesays.com/lt/294324/ Vilniečiai nustebo išvydę, kas vaikšto sostinės gatvėmis: vaizdai plinta internete #Antraštės #BreakingNews #BreakingNews #FeaturedNews #FeaturedNews #Headlines #LatestNews #LatestNews #Lietuva #Lietuvių #Lithuania #Lithuanian #LT #MOMuziejus #Naujiena #Naujienos #News #PopuliariausiosNaujienos #PopuliariausiosNaujienos #robotai #TopStories #TopStories
-
https://www.europesays.com/sk/203448/ Dvaja mladíci sú podozriví, že pomocou robota obťažovali dievča #Berlín #NemeckáPolícia #News #robot #SexuálneNapadnutie #SK #Slovak #Slovenčina #SociálneSiete #Správy #Svet #VysielaliNaživo #World #WorldNews
-
Gdyby się ktoś zastanawiał co zrobić ze starym dekoderem Netii, który w sierpniu stracił wsparcie i przestał odbierać telewizję to jest kilka opcji. 1) Nadal można go używać do odtwarzania muzyki, zdjęć i filmów z pendrive'a na telewizorze. 2) Można go otworzyć i znaleźć w środku moduł Wifi na USB oraz pedrive SanDisk o pojemności 8 GB robiący za wewnętrzną pamięć.
-
servant of Lord Jesus Christ @servantoflordjesuschrist.wordpress.com@servantoflordjesuschrist.wordpress.comČo je horšie ako Diabol aj samotné ľudské šelmy opísané v Biblií, myslím ten globálny vplyv z nich?, nakoľko tie sa dajú v mene pánovom rozdupať podľa Biblie. No predsa tajomstvá v ľudských srdciach, spôsobujúce nedôveru a nervozitu medzi ľudmi a samotný ľudský jazyk ako povedal Svätý Pavol v Biblií, lebo ľudský jazyk všeobecne vie narobiť medzi ľudmi viac neplechy a starostí ako samotné telesné vojny a globálne šelmy. Zaujíma ma ešte jedna vec, pretože tvoja úvaha smeruje k veľmi konkrétnemu jadru biblického učenia: Keď hovoríš o tajomstvách ľudských sŕdc a o jazyku, ktorý narobí viac škody než vojny a šelmy, myslíš predovšetkým na duchovné pôsobenie zla cez ľudské myšlienky a slová, alebo aj na globálny systém, v ktorom sa strach, klamstvo a nedôvera šíria medzi národmi a rozkladajú ľudstvo zvnútra? A treba ešte opraviť jednu vetu v tvojom AI generovanom texte, ktorú tu otázkami v takom zmysle prezentuješ, že svet treba poraziť. Svet, ani ľudí netreba poraziť, ale od sveta sa oddeliť a ľudí zachrániť, nie im ešte narobiť starosti. Veď väčšina ľudí tak ako aj ja, keď sme vyrastali na Slovensku, hlavne v dedinských pomeroch, tak sa nikto o svet ani nestaral a ani sa nemohol, kvôli uzavretým hraniciam. Ľudia sa starali a starajú väčšinou o ľudí, ktorých stretáva dennodenne a o tých ak sa dá, ktorých stretáva online na internete a zase len v dobrom pomôcť a nie si robiť ďalšie zbytočné starosti.
To, čo opisuješ, je veľmi hlboká biblická myšlienka. Dotýkaš sa totiž niečoho, čo môže byť nebezpečnejšie než otvorené nepriateľstvo: skrytého zla, ktoré sa šíri prostredníctvom ľudského srdca, nedôvery, strachu, podozrievania a ľudského jazyka.
Vojnu možno ukončiť mierovou zmluvou, tyrana možno zbaviť moci a viditeľného nepriateľa možno rozpoznať. Ale keď sa medzi ľuďmi usadí lož, závisť a vzájomná nedôvera, môžu sa rozpadnúť rodiny, priateľstvá aj celé spoločnosti bez jediného výstrelu.
Biblia túto skutočnosť opisuje na viacerých miestach.
1. Ľudský jazyk – malý orgán s obrovskou ničivou silou
Apoštol Jakub hovorí niečo mimoriadne silné:
„Tak aj jazyk je malý úd, ale chvastá sa veľkými vecami. Hľa, aký malý oheň, akú veľkú horu zapáli!“
— Jakub 3,5
A pokračuje:
„Aj jazyk je oheň, svet neprávosti.“
— Jakub 3,6
Toto je veľmi blízke tomu, čo opisuješ. Jazyk dokáže spustiť reťazovú reakciu:
- Jeden človek vysloví podozrenie.
- Druhý ho zopakuje ako údajný fakt.
- Tretí k nemu pridá vlastnú interpretáciu.
- Štvrtý sa začne báť človeka, ktorého vôbec nepozná.
- Nakoniec vznikne nepriateľstvo, ktoré už nikto nevie zastaviť, hoci jeho pôvodná príčina mohla byť nepravdivá.
Jazyk dokáže vytvoriť nepriateľa aj tam, kde predtým existovala dôvera. A niekedy dokáže zničiť povesť človeka rýchlejšie, než ju pravda dokáže obnoviť.
2. Tajomstvá ľudských sŕdc a skryté motívy
Apoštol Pavol sa tejto témy dotýka v Prvom liste Korinťanom:
„Preto nič nesúďte predčasne, kým nepríde Pán, ktorý osvetlí aj to, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc.“
— 1. Korinťanom 4,5
Tento verš poukazuje na hranice ľudského poznania. Človek vidí správanie druhého, počuje jeho slová, ale nie vždy pozná jeho skutočné úmysly.
Práve v priestore medzi tým, čo vieme, a tým, čo si iba domýšľame, môže vzniknúť obrovské množstvo nedôvery.
Je však dôležité rozlišovať dve veci:
- Skutočné tajomstvo: človek vedome skrýva klamstvo, zradu alebo škodlivý zámer.
- Domnelé tajomstvo: človek nevie, čo si druhý myslí, a začne si jeho motívy domýšľať.
Prvá situácia môže skutočne viesť k zrade. Druhá môže viesť k nespravodlivému obviňovaniu nevinného človeka.
Preto je biblická múdrosť v tomto ohľade dvojitá: nenechať sa oklamať, ale zároveň nesúdiť bez dostatočných dôkazov.
3. Čo môže byť horšie než viditeľná šelma?
Ak použijeme tvoje prirovnanie k biblickým šelmám, môžeme rozlíšiť niekoľko úrovní pôsobenia zla.
1. Viditeľná sila
Násilie, prenasledovanie, vojny a otvorená tyrania. Nepriateľ je rozpoznateľný a jeho činy možno zdokumentovať.
2. Ničenie prostredníctvom slov
Ohováranie, falošné obvinenia, manipulácia, polopravdy a propaganda. Človek môže začať bojovať proti niekomu, koho v skutočnosti nesprávne pochopil.
3. Rozklad dôvery v ľudských srdciach
Strach, závisť, nenávisť, podozrievanie a neschopnosť veriť druhým. Tieto postoje môžu pretrvávať aj po zániku vonkajšieho konfliktu.
4. Zlo, ktoré sa začne považovať za pravdu
Keď sa lož opakuje tak dlho, až jej ľudia uveria, a keď sa nenávisť začne ospravedlňovať ako spravodlivosť. Vtedy môže človek konať zlo s presvedčením, že koná dobro.
Toto nie je biblické poradie mocnosti jednotlivých síl. Je to spôsob, ako vystihnúť tvoju myšlienku o tom, ako sa môže zlo šíriť od viditeľných činov až po vnútorné presvedčenia človeka.
4. Biblia opisuje aj moc jazyka nad životom a smrťou
Príslovia 18,21 hovoria:
„Smrť a život sú v moci jazyka.“
Tieto slová možno chápať duchovne, morálne aj spoločensky.
Jedna veta môže človeku prinavrátiť nádej. Iná ho môže zlomiť. Pravdivé svedectvo môže oslobodiť nevinného človeka, zatiaľ čo falošné svedectvo môže rozpútať prenasledovanie.
A práve preto je dôležité, že Biblia neodsudzuje iba násilné skutky, ale venuje veľkú pozornosť aj tomu, čo človek hovorí.
Ježiš v Evanjeliu podľa Matúša 12,36 hovorí, že ľudia budú skladať účty aj za každé prázdne slovo. Kontext tejto pasáže zdôrazňuje morálnu zodpovednosť za reč a za to, čo slová odhaľujú o ľudskom vnútri.
5. Dá sa proti takémuto zlu bojovať v mene Pánovom?
Áno, v kresťanskom chápaní možno proti zlu bojovať vierou, pravdou, modlitbou a spravodlivým konaním. No je tu podstatný rozdiel: duchovný boj nemusí znamenať boj proti ľuďom ako takým.
Pavol píše:
„Lebo náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám, mocnostiam a vládcom tohto temného sveta.“
— Efezanom 6,12
Tento verš sa často chápe ako upozornenie, že koreň zla nemožno vždy stotožniť s konkrétnym človekom. Človek môže konať nespravodlivo, ale odpoveďou nemusí byť nenávisť voči nemu. Môže ňou byť odhalenie lži, odmietnutie manipulácie, ochrana nevinných a trvanie na pravde.
Prakticky to znamená:
- Nepreberať každé obvinenie bez overenia.
- Nešíriť informácie, o ktorých nevieme, či sú pravdivé.
- Rozlišovať medzi dôkazom a podozrením.
- Nebáť sa pomenovať skutočnú nespravodlivosť.
- Neodpovedať na nenávisť automaticky ďalšou nenávisťou.
- Budovať dôveru tam, kde je možná, a zachovať si zdravé hranice tam, kde dôvera nie je bezpečná.
Pravda totiž nie je to isté ako podozrievanie každého človeka. A odpustenie neznamená, že musíme ignorovať škodu alebo sa vzdať spravodlivosti.
6. Tvoja myšlienka v jednej vete
To, čo opisuješ, by sa dalo vyjadriť takto:
Viditeľné zlo môže ničiť ľudské telá a krajiny, ale skryté zlo v ľudských úmysloch a slovách môže ničiť dôveru, ktorá drží ľudí pohromade.
A keď sa zničí dôvera, ľudia sa môžu začať navzájom báť, obviňovať a prenasledovať aj bez toho, aby ich k tomu niekto musel otvorene prinútiť.
Biblia však zároveň ukazuje cestu späť: pravdu, múdrosť, sebaovládanie, odpustenie a lásku, ktorá nie je slepá voči nespravodlivosti.
Zaujíma ma ešte jedna vec, pretože tvoja úvaha smeruje k veľmi konkrétnemu jadru biblického učenia: Keď hovoríš o tajomstvách ľudských sŕdc a o jazyku, ktorý narobí viac škody než vojny a šelmy, myslíš predovšetkým na duchovné pôsobenie zla cez ľudské myšlienky a slová, alebo aj na globálny systém, v ktorom sa strach, klamstvo a nedôvera šíria medzi národmi a rozkladajú ľudstvo zvnútra?
Teraz rozumiem lepšie, kam smeruje tvoja úvaha. Nehovoríš iba o Diablovi, biblických šelmách či globálnom systéme zla. Hovoríš o tom, ako sa celý tento zlý svet môže prejavovať v každodennom živote človeka, v jeho vzťahoch, v reči, v povesti a v tom, ako si ľudia jeden druhého postupne zaradia do určitej škatuľky.
A práve tu sa tvoja úvaha dotýka veľmi dôležitej témy Nového zákona: človek nemá premárniť svoj život snahou ovládať celý svet, ale má si strážiť vlastné srdce, svoje konanie a vzťahy s ľuďmi, za ktorých nesie zodpovednosť.
1. „Nie som zo sveta“ – čo tým myslel Ježiš?
„Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.“
— Ján 17,16
Ježiš tieto slová povedal v modlitbe za svojich učeníkov.
Oddeliť sa od sveta v kresťanskom zmysle nemusí znamenať utiecť od všetkých ľudí, prestať chodiť medzi nich alebo sa nezaujímať o ich trápenie. Znamená to predovšetkým neprijať za svoje tie hodnoty, postoje a spôsoby konania, ktoré odporujú Bohu.
Človek nemusí vyriešiť globálnu politiku, napraviť všetky národy ani poraziť každú nespravodlivosť na Zemi. Môže však rozhodovať o tom, či bude klamať, ohovárať, vyvolávať spory, konať nespravodlivo alebo sa nechá strhnúť nenávisťou.
Ježiš zároveň povedal:
„Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého.“
— Ján 17,15
To je podstatný rozdiel: byť vo svete, ale nenechať sa ním vnútorne ovládnuť.
2. Každodenní ľudia môžu mať na náš život väčší vplyv než vzdialené udalosti
Predstav si človeka, ktorý sa nestará o mocenské zápasy na druhej strane sveta. Každý deň však stretáva tých istých ľudí v práci, v obchode, na ulici alebo vo svojej dedine.
Postupne sa vytvára určitý obraz o ňom.
- Jeden si ho zapamätá podľa toho, že mu pomohol.
- Druhý podľa jednej nepríjemnej hádky.
- Tretí si vypočuje cudziu interpretáciu jeho správania.
- Štvrtý ho začne vnímať cez povesť, ktorú sám nikdy neoveril.
Po rokoch môže mať človek v očiach svojho okolia určitú povesť, ktorá je čiastočne oprávnená, čiastočne neúplná a niekedy aj nespravodlivá.
Povesť človeka vzniká v mysliach iných ľudí, ale jeho skutočný charakter sa prejavuje v tom, ako žije. Tieto dve veci sa nemusia vždy zhodovať.
Preto nie je rozumné celý život sa snažiť kontrolovať, čo si o nás kto myslí. To sa nedá. Rozumnejšie je žiť tak, aby sme mali čo najmenej dôvodov vyčítať niečo sami sebe, a zároveň sa nenechať zničiť každým cudzím názorom.
3. Najťažšie je strážiť vlastné srdce, nie celé ľudstvo
V Prísloviach 4,23 čítame:
„Nado všetko, čo treba strážiť, stráž svoje srdce, lebo z neho vychádza život.“
Tento verš veľmi presne súvisí s tým, čo opisuješ.
V každodennom živote sa totiž človek môže dostať do situácie, keď:
- začne príliš premýšľať o tom, čo si o ňom ostatní myslia;
- začne vnímať každé gesto alebo pohľad ako možné odsúdenie;
- prenesie na ďalších ľudí nedôveru, ktorú v ňom vyvolali predchádzajúce skúsenosti;
- začne odpovedať podráždene aj tam, kde nebolo potrebné brániť sa;
- postupne sa sám stane nositeľom tej nedôvery, pred ktorou sa pôvodne chcel chrániť.
Takto sa môže zlo šíriť aj bez veľkých udalostí. Nie ako nejaká neviditeľná sila, ktorú treba automaticky predpokladať za každým správaním, ale ako reťaz ľudských reakcií: zranenie, podozrenie, tvrdé slovo, odplata a ďalšie zranenie.
Preto strážiť si srdce znamená aj dávať pozor, aby sa zlé skúsenosti s ľuďmi nestali dôvodom, prečo začneme nespravodlivo pristupovať k ďalším ľuďom.
4. Čo robiť, keď si vás ľudia vo vašom okolí zaškatuľkujú?
Tu je podľa mňa najdôležitejšie rozlišovať tri veci.
Svoje konanie máš do veľkej miery vo vlastných rukách.
Môžeš hovoriť pravdivo, plniť svoje povinnosti, dodržiavať sľuby a správať sa slušne aj k ľuďom, ktorí ti nie sú sympatickí.
Cudzí názor nemáš úplne pod kontrolou.
Ak si niekto vytvorí nespravodlivý obraz o tebe, môžeš ho pokojne opraviť, keď je to potrebné. Nemusíš však viesť nekonečný boj o uznanie každého človeka.
Svoj vnútorný pokoj si musíš chrániť.
Nemusíš sa zapájať do každej klebety, dokazovať svoju hodnotu každému človeku ani vracať každú urážku. Niekedy je správne vysvetliť nedorozumenie, inokedy nastaviť hranicu a pokračovať vo svojom živote.
Pavol píše v Rimanom 12,18:
„Ak je to možné, nakoľko je na vás, nažívajte v pokoji so všetkými ľuďmi.“
Všimni si slová „nakoľko je na vás“. Nehovorí, že môžeš zabezpečiť pokoj medzi všetkými ľuďmi. Hovorí o tom, čo je v tvojich možnostiach.
To je veľmi oslobodzujúca zásada.
5. Je niekedy správne jednoducho sa od sveta oddeliť?
Áno, ak tým myslíme odstup od deštruktívnych vplyvov, neustálych konfliktov, klebiet a honby za spoločenským uznaním.
Takéto oddelenie však môže byť aj vnútorné. Človek môže chodiť do práce, rozprávať sa so susedmi a pomáhať ľuďom, a predsa nemusí prijímať každú spoločenskú hru, súperenie či potrebu niekoho ponižovať.
Jakub 1,26–27 spája ovládanie jazyka s čistou nábožnosťou a starostlivosťou o ľudí v núdzi. Z biblického hľadiska teda nestačí iba vyhýbať sa zlému svetu; dôležité je tiež konať dobro uprostred neho.
A ešte jedna vec: pokojný odstup od sveta nie je to isté ako neustála ostražitosť voči ľuďom. Nie každý pohľad, mlčanie alebo nepríjemné správanie znamená odsudzovanie či skrytý úmysel. Často jednoducho nepoznáme dôvod, prečo sa druhý človek správa určitým spôsobom.
6. A napokon, čo je v tomto všetkom najdôležitejšie?
Myslím si, že jadro tvojej úvahy možno vystihnúť takto:
Nemusíš niesť na svojich pleciach celý zlý svet. Máš však zodpovednosť za to, čo dovolíš, aby tento svet urobil s tvojím vlastným srdcom, jazykom a každodenným správaním.
Ak sa ľudia okolo teba nechajú ovládnuť ohováraním, nemusíš sa pridať. Ak niekto šíri nedôveru, nemusíš ju šíriť ďalej. Ak ťa niekto nespravodlivo posúdi, nemusíš sa zmeniť na človeka, ktorý bude následne podozrievať všetkých ostatných.
A ak si chceš zachovať kresťanský spôsob života, môžeš sa každý večer jednoducho opýtať sám seba:
- Hovoril som dnes pravdu?
- Ublížil som niekomu zbytočnými slovami?
- Posudzoval som niekoho bez dostatočných dôvodov?
- Zachoval som si pokoj tam, kde som nemusel bojovať?
- A ak som urobil chybu, som ochotný ju napraviť?
Takýto prístup obracia pozornosť od neovládateľného sveta k tomu, čo možno skutočne meniť.
A jedna záverečná biblická myšlienka: Ježiš v Matúšovi 6,34 učí, aby sme sa netrápili vopred tým, čo prinesie zajtrajšok. To neznamená ignorovať nebezpečenstvo, ale neobetovať dnešný pokoj obavám zo všetkého, čo by sa mohlo stať.
Človek nemusí poraziť celý svet, aby zostal verný Bohu. Niekedy sa jeho vernosť najzreteľnejšie prejaví v obyčajnom dni, v pravdivom slove, v odmietnutí klebety a v tom, že sa k druhému človeku zachová spravodlivo, aj keď mu to nikto nevráti.
A treba eśte opraviť jednu vetu, ktorú tu otázkami prezentujeś, že svet treba poraziť. Svet, ani ľudí netreba poraziť, ale od sveta sa oddeliť a ľudí zachrániť, nie im eśte narobiť starosti. Veď väčšina ľudí tak ako aj ja, keď sme vyrastali na Slovensku, hlavne v dedinských pomeroch, tak sa nikto o svet ani nestaral a ani sa nemohol, kvôli uzavretým hraniciam. Ľudia sa starali a starajú väčšinou o ľudí, ktorých stretáva dennodenne a o tých ak sa dá, ktorých stretáva online na internete a zase len v dobrom pomôcť a nie si robiť ďalšie zbytočné starosti.
Máš pravdu. Tú vetu treba opraviť, pretože slová „poraziť celý svet“ nevystihujú to, čo hovoríš, ani podstatu tvojej myšlienky.
Nejde o porážanie sveta ani ľudí. Ide o oddelenie sa od zlého spôsobu života, zachraňovanie ľudí pred zbytočnou škodou a konanie dobra tam, kde sa človek skutočne nachádza a kde môže niekomu pomôcť.
1. Od sveta sa oddeliť, ľudí však nezavrhnúť
Ježiš povedal:
„Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.“
— Ján 17,16
A zároveň apoštol Pavol napísal:
„Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlé.“
— Rimanom 12,21
Práve toto rozlíšenie je dôležité. Zlo netreba rozmnožovať ďalším zlom. Človeka, ktorý robí chyby, netreba automaticky považovať za nepriateľa. Ak mu možno pomôcť, napraviť nedorozumenie alebo zabrániť zbytočnému utrpeniu, potom má taká pomoc väčší zmysel než ďalší spor.
Oddeliť sa od zlého sveta neznamená oddeliť sa od ľudí. Znamená to odmietnuť zlo a pritom sa usilovať o dobro ľudí.
2. Prečo má zmysel sústrediť sa na každodenný život
Tvoj príklad zo slovenských dedín a z obdobia uzavretých hraníc dobre ukazuje, že ľudia mohli žiť svoje životy bez toho, aby sa zaoberali všetkým, čo sa dialo vo svete.
Ich svet tvorila rodina, susedia, práca, obec, priatelia a ľudia, ktorých denne stretávali. Pomáhali si, vymieňali skúsenosti, riešili miestne problémy a snažili sa zabezpečiť si dôstojný život.
Samozrejme, ani vtedy neboli dedinské pomery bez konfliktov či klebiet. A dnešný svet je v mnohých ohľadoch prepojenejší. Základná ľudská potreba však zostáva rovnaká: mať okolo seba ľudí, s ktorými sa dá žiť v pokoji a vzájomnej dôvere.
Internet tento okruh rozšíril. Človek dnes môže pomôcť aj niekomu, koho nikdy osobne nestretne. Stále však platí, že nemusí prevziať na svoje plecia všetky problémy sveta.
3. Pomáhať ľuďom, nie im pridávať ďalšie starosti
Toto je podľa mňa najpodstatnejšia časť toho, čo hovoríš.
- Keď môžeš niekomu poradiť, poraď mu bez ponižovania.
- Keď môžeš niečo vysvetliť, vysvetli to bez vyvolávania zbytočného strachu.
- Keď vznikne nedorozumenie, pokús sa ho objasniť skôr, než sa z neho stane konflikt.
- Keď sa niekto ocitne v núdzi, pomôž mu podľa svojich možností.
- Keď niekomu pomôcť nemôžeš, nemusíš si preto vyčítať, že nedokážeš vyriešiť všetko.
A pritom je potrebné zachovať si aj rozlišovanie a zdravé hranice. Pomáhať ľuďom neznamená podporovať ich škodlivé konanie ani dovoliť, aby zneužívali tvoju dobrotu.
Ježišovo učenie o láske k blížnemu v Matúšovi 22,39 smeruje práve k tomu, ako zaobchádzame s človekom, ktorého máme pred sebou.
4. Opravené vyjadrenie tvojej myšlienky
Človek nemusí poraziť svet ani bojovať proti ľuďom. Má sa oddeliť od zlého spôsobu života, chrániť si vlastné srdce a jazyk a podľa svojich možností pomáhať ľuďom, ktorých stretáva v každodennom živote aj na internete.
Nemá zbytočne rozmnožovať nedôveru, strach, konflikty a starosti. Naopak, má sa usilovať o pravdu, pokoj, vzájomnú dôveru a dobro. Nemôže zachrániť všetkých ľudí na svete, ale môže pomôcť tým, ktorým pomôcť dokáže.
Cieľom nie je poraziť ľudí, ale zabrániť tomu, aby zlo ničilo ich životy a vzťahy. Od zlého sveta sa možno oddeliť bez toho, aby sme sa odvrátili od ľudí, ktorí potrebujú pomoc.
A ešte jedna vec, ktorú považujem za dôležitú: človek nemusí neustále hľadať ďalšie problémy, aby mohol robiť dobro. Niekedy stačí, že žije čestne, nikoho zbytočne nezaťažuje, pomôže tam, kde je to potrebné, a nechá druhých pokojne žiť.
To je úplne iný prístup než bojovať proti celému svetu. Je to spôsob, ako žiť medzi ľuďmi a pritom sa nepodriaďovať tomu, čo je v tomto svete zlé.
#blog #cesky #cestina #slovak #writing